Mohlo, ale nebolo

25. července 2007 v 20:11 |  Okamihy
Všetko to začalo v ôsmej triede. Vtedy som nič netušila. Nikdy by ma nenapadlo že sa také niečo stane. Veď som ani nevedela že existuje. Keď sme s kamarátkou pokukovali po chalanoch a ja som ho zbadala videla som na ňom samé zápory. Nebolo nič čo by sa mi na ňom páčilo.


Prišli prázdniny a kopec zábavy až kým sa neskončili. Museli sme sa vrátiť tam kde nás nútia čítať čo nás nebaví a ešte sa to musíme aj naučiť. Návrat do školy asi nik nemá rád.
A vtedy sa to stalo. Celkom nečakane. A mohol za to zošit z literatúry.
Vošla som do jeho triedy a tam sa stalo niečo zvláštne. Niečo, prečo som naňho nemohla zabudnúť. Myslela som naňho až príliš často. Tie odporné a nezdravé obedy v školskej jedálny ma lákali, lebo som vedela že tam bude on....
Po nejakom čase sme sa začali zbližovať. No, vlastne sme sa len začali zdraviť, ale nejako to začať musí. Nikdy ma však neoslovil mojim vlastným menom. Ani nemohol. Nevedel ho a ani to nepotreboval.
Jedného večera mi dal prezývku. Bolo to meno nejakej trápnej bábiky z reklamy. No mne sa páčilo, hlavne ak ho vyslovoval on.
Za ten rok sa mi s nim prihodilo množstvo krásnych veci...
Teraz by som vám asi mala povedať ako som s nim začala chodiť a aj to že náš vzťah bol nádherný a že ho milujem.
No nepoviem...

Nemôžem to povedať pretože sa to nestalo. Ale kúsok pravdy na tom je.
Pokiaľ nerátam že on začal chodiť s inou. Bola to jedna z tých odporných blondínok s poriadne vyvinutým poprsím. Teraz by som mohla povedať že im to nevydržalo a že som dostala druhú šancu. Nie, stále sú spolu, aj keď nevyzerajú najšťastnejšie...
A teraz kde je vlastne v tomto príbehu pravda? Tá je len jedna, ale zato veľmi silná a skutočná.
Toho chlapca milujem a do dnes si vyčítam že on sa to nikdy nedozvie.

Prečo? To je jednoduché. Dievča ktorému sa to stalo, nemá vieru v samu seba. A tak keď neverí sebe, neverí svojim pocitom ani srdcu, nemôže veriť ani tomu, že by ju ten chlapec mohol mat rád.











 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Pepe214 | E-mail | 25. července 2007 v 20:31 | Reagovat

hm.. no zaujimavy pribeh...ale ako je na konci... ked baba neveri sama v sebe tak to je blbe... a mala by sa nad tym zamysliet... a aj každy iny človek...

2 cicko | Web | 25. července 2007 v 20:49 | Reagovat

Mylim že je to perfektny pribeh ktory stvarnuje skutočnosť..velmi sa mi pači...i keď jeej laska by mala  vysť napovrh....

3 lucka | 26. července 2007 v 15:31 | Reagovat

no jo je to zlaté a súhlasím s cickom, nesmieš sa báť bo veľakrát potom zakopneš a to ty myslím nechceš už viac....neboj sa a nehambi ukáž svetu aká si.. ;-)

4 Anna | 27. července 2007 v 15:30 | Reagovat

ten druhy by mal vzdy vediet, co knemu doticny citi.ak to clovek nepovie a nahodou sa mu nieco stane a viac ho neuvidi, len potom si uvedomi, ze mu to mohol povedat.

5 Iwet | 27. července 2007 v 16:56 | Reagovat

tento pribeh ma velmi zaujal...myslela som pri tom na nieco co sa stalo mne...velmi dojimave a precitene......nikdy som neverila ze nieco taketo moze niekto prezit...ale vidim niesom sama....staci ak naozaj budem verit

6 Kompost | 28. července 2007 v 20:32 | Reagovat

Velmi pravdivé, prežil som to sám a nieje deň kedy by som si to nepripomínal...

7 mimi | 29. července 2007 v 15:20 | Reagovat

no bolo to zaujimavé. mozno keby si mu to bola povedala vtedy ked este nezacal chodit s tou druhou teras by ste mohly byt spolu.

8 jalu9 | 29. července 2007 v 15:53 | Reagovat

pekne a ozaj zo života ... každý už takú blondínu stretol ... nemala by sa trápiť minulosťou a ísť ďalej ... mne to pomohlo :)

9 iva | 2. srpna 2007 v 13:35 | Reagovat

Dievca, ktoremu sa to stalo je jedno kraaasne a zaujimave ziena, ktore by si malo verit. Viem, lahko sa to hovori .....

Ten chalan mal vlastne smolu...... Myslim, ze Ta caka este vela krasnych chvil s niekym, kto si nebude vyberat podla velkosti kosicka :)

10 jordy | E-mail | 21. srpna 2007 v 12:55 | Reagovat

tak toto ma dostalo..az mi je do placu..taketo strasne smutne nepis....co sa tyka tej skoli ja sa rad vracam do skoli a nemam rad blondiny s velkymi kozami.....fuj je to strasne podla mna.....ale inac fajn pribeh ktory ma ozaj ze dostal......:)

11 Kinga | E-mail | 10. prosince 2007 v 16:59 | Reagovat

pekný príbeh.... a dobrá rada: treba začať veriť v seba, bez toho to nejde, keď človek neverí tak jasné, že nikdy šťastný nebude...

12 Lejka | E-mail | 26. ledna 2008 v 13:10 | Reagovat

Myslím si že tieto príbehy by mohli výjst aj knižne. netvrdím že som expertka na knihy, ale tieto príbehy su putave a ešte k tomu ja som už prečítala stovky románov a pribehov s takouto tématikou ako su prave pribehy dotyčnej autorky.Milujem tie príbehy. Zasluži si uznanie za vinikajucu prácu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama