Inšpirácia prírody

16. července 2007 v 13:00 | Downi |  Poézia
Tvoje ruky splývajú s konármi stromov.
Tvoje pery sa podobajú na žiaru nad horami.
Moje básnické ego si vytvorí teba ako aj iných aj seba.
Spoza veľkých plieni tvoje telo sa zdá malé a bezbranné,
Čakám na tvoje vzdychy malátne.
Prečo sa snažíš prevracať svet,
Keď to není v tvojich silách.
Sťa blesky hromu udierajú do mojich jemných vlasov.
Kvapky dažďa prúdom stekajú po mojom tele.
Hľa vodopád sa tvorí na ceste neúprostnéj a slabej.
Cigaretový dym stúpa ako kúdol prachu do veličiznej výšky.
Tvorí srdce, ktoré sa rozpadne fúknutím môjho dychu.
Čakám a sedím, že prídeš a objímeš ma okolo krku.
Ty prídeš a odfrkneš ma ako bútľavú vŕbu.
Zneužívaš moju lásku, ktorá splýva vo mne.
Tak prečo stojíš stále pri tom ku mne.
Čakám čo tvoje ústa vydajú za hlások.
Mlčky stojíš a hojdáš sa na vlásku a chceš lásku?
Tak si to strč za pásku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 denda | 3. září 2007 v 21:33 | Reagovat

v poho sa mi to zda

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama