Spojenie

28. července 2007 v 16:21 |  Okamihy
Všetky súťažiace boli nastúpené a pripravené na štart. Leile sa triasli kolená. Bol to jej prvý závod a bolo vidieť, že je nervózna. Vtom sa ozval signál oznamujúci štart. Všetky dievčatá ladne skočili do vody a predvádzali svoj talent. Až na jednu. Leila neskočila, nevedela sa pohnúť z miesta. Nohy ju neposlúchali a odrazu sa nemotorným pohybom zrútila do vody. Uvedomila si čo vlastne urobila. Nedokázala sa vynoriť, chcela ostať pod vodou a už nikdy nevidieť pevnú zem. No kým Leile hlavou prebiehali myšlienky ako prežiť pod vodou, tréner sa už blížil k nej aby ju vtiahol...


Ten večer bolo u Leili doma ticho. Nik nechcel hovoriť o tom čo sa stalo. Spolu sedeli pri stole a ticho jedli. Leilina matka, ako vždy, mala jeden z exotických šalátov. Otec mal pred sebou kus kuraťa a hranolčeky. Leila si obe jedlá skombinovala, no ani jedného sa nedotkla. Vidličkou rýpala v šaláte, rukou oberala mäso od kosti. ,,Leila, zlatko musíš niečo zjesť." prihovorila sa jej mama. Leila položila vidličku, utrela si ruky a vstala od stolu. ,,Pôjdem si ľahnúť. Dobru noc."
,,Nič si z toho nerob. Nabudúce to bude lepšie." snažila sa Leilu podporiť jej priateľka May. Leila zavrela skrinku a obrátila sa k nej: ,,Žiadne nabudúce nebude!" odvrátila sa od nej a bez pozdravu odišla do triedy...
Cely týždeň znášala narážky na jej výkon. Keď konečne nastal víkend, odcestovala za svojou starou mamou. Chodievala k nej, keď sa cítila osamelá a keď jej bolo úzko, či smutno...
Dom jej babičky nebol najväčší, ale vždy tam na ňu čakalo veľa lásky. A veľký bazén. Leilina babička ho nechala urobiť len pre vnučku.
Ešte v ten deň predviedla Leila babičke niekoľko skvelých akrobatických zostáv. Leila mala neuveriteľný talent, ale bála sa. Bála sa pohľadov ľudí a tak nedokázala ukázať čo sa v nej skrýva...
Jej starká vždy vedela čo sa s ňou deje. Videla do nej, poznala každý jej pocit.
Ten víkend presvedčila Leilu aby sa prihlásila do ďalších súťaží. Leila váhala, no nedokázala povedať nie.
O pár mesiacov sa tak Leila opäť ocitla nad bazénom. Bola nervózna, no vedela, že starkú nesmie sklamať. Skok sa jej vydaril a zostava, ktorú predviedla bola takmer bezchybná. No nebola dosť dobrá aby vyhrala...
Nasledujúci víkend už Leila nebola u starkej pri bazéne, ale sedela pri nej v nemocnici.
Babička mala nevysvetliteľnú chorobu. Lekári si nevedeli rady...
Bol týždeň pred ďalším závodom. Leila stála pri babičke a pevne jej zvierala zvráskavenú ruku. ,,Som si istá že tento raz vyhráš." povedala Leile s úsmevom. ,,Nedokážem to, ak tam nebudeš." odpovedala Leila a sklonila hlavu. ,,Neboj sa, dievčatko moje. Budem s tebou viac ako si myslíš." Leila sa babičke zahľadela hlboko do očí: ,,Sľubujem že výhram!"
Nastal deň závodu. Leila bola sebaistá a odhodlaná. Bola uvoľnená a sústredila sa na vodu. Cítila, že ju voda priťahuje. Zaznel signál a ona ladne a energicky skočila do vody. Vo vode sa pohybovala sťa delfín. Opatrne sa nadýchla a spod vody vynorila nôžky. Elegantne a symetricky sa vznášala na hladine. Opäť sa ponorila. Odrazila sa odo dna a vyskočila. Keď sa ocitla nad vodou jej telo sa začalo otáčať neuveriteľnou rýchlosťou, no aj napriek tomu bol každý jej pohyb zreteľný. Celkový dojem zo skoku pripomínal anjela. Keď sa opäť ocitla pod vodou, jej telo dokonale splynulo s prostredím. Začala sa druhá časť pretekov a ona musela byt prvá. Dala sľub...
Zatiaľ čo Leila bojovala o prvé miesto, jej starká bojovala o život. Lekári sa k nej však nemohli dostať. Z neznámeho dôvodu dvere, ktoré do nedávna nemohli ani len poriadne zavrieť dnes boli akoby zamknuté...
V okamihu, keď sa Leila ako prvá dotkla cieľovej pásky sa na tvári jej babičky objavil spokojný úsmev. Bol to jej posledný prejav života...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kompost | 28. července 2007 v 20:41 | Reagovat

Príbeh zahalený do pomerne depresivnej atmosféry s velkou výpovednou hodnotou do života...

Napriek úskaliam ktoré mu život pripraví je človek vždy schopný niečo dokázať, pokial má správnu motiváciu a zázemie...

2 mimi | 29. července 2007 v 15:36 | Reagovat

No to to bol velmi pekny pribeh.Ale aj smutny.

3 jalu9 | 29. července 2007 v 15:46 | Reagovat

Ľahko sa to číta a má to zaujímavý dej. Aj keď som zvyknutá na "hrubé" knihy a kus mi chýba to že čo a ako ďalej, ale aspoň prebúdzaš fantáziu. :)

4 jordy | E-mail | 21. srpna 2007 v 12:45 | Reagovat

opet dobre zvladnuty pribeh so samo uz smutnym koncom ale v tomto pribehu sa nachadzalo aj kus lasky k starej matke co ten dej len cely okorenilo:)super to bolo:)

5 Lejka | E-mail | 26. ledna 2008 v 13:06 | Reagovat

Tie príbejy milujem!

Autorka má velký talent, gratulujem!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama