Priateľstvo

21. srpna 2007 v 12:39 |  Okamihy
Mate najlepšiu kamarátku či kamaráta?
Ak áno, tak viete aké sú tie chvíle s nimi vzácne.
Aj ja mám priateľku, najlepšiu akú som si mohla priať. Aspoň som si to myslela...
S Kaity sme od mala všetko robili spolu. Malý sme veľa spoločného a naše rozdiely nás spájali. Chodili sme spolu do škôlky aj na základnú školu.
No na strednú sme mala každá iné nároky. Bolo jasne, že ďalej pôjde každá svojou cestou. Spočiatku sme si naše priateľstvo udržiavali, no stalo sa niečo, čo nám zmenilo život...


Kaity som stretávala čoraz menej. Venovala sa viac svojim spolužiačkam. Spolu sme boli už len zriedka. Cítila som sa hrozne. Videla som, ako sa mi moja najlepšia priateľka vzďaľuje. Dusil ma pocit viny za to, že nič nerobím. A tak som jej zavolala a oznámila, že sa musíme vážne porozprávať.
Z tónu jej hlasu som cítila, že mojím telefonátom nie je nadšená. No napriek znechuteniu, ktorý som z nej cítila, pozvanie na rozhovor priala...
V ten deň som jej povedala všetko čo ma ťažilo. Vysvetlila som jej, že mi na nej záleží, že ju nechcem stratiť... Na výraz jej tváre nikdy nezabudnem. Bol mrazivý a bezcitný. Oznámila mi, že ma už nepovažuje za kamarátku, že som len otravné decko. Najviac však bolelo keď mi povedala, že som len stará hračka, ktorú je čas vyhodiť...
Dlho mi trvalo, kým som sa z jej slov spamätala a dlhšie, kým som sa s tým vyrovnala. Nikdy jej nebudem schopná odpustiť...
Jedného dna som stretla jej mamu v obchode. Povedala mi, že Kaity leží v nemocnici. Predávkovala sa. Jej ,,priatelia" ju zaviedli na zlé chodníčky. Začala piť, brať drogy, nechodila do školy...
Napriek utrpeniu, ktoré mi spôsobila som sa rozhodla, že zájdem do nemocnice.
Keď som Kaity videla, bolo mi do plaču. Vždy bola krásna. Postavu mala takmer dokonalú, jej dlhé, čierne vlasy jej každý závidel a na jej modré oči sa chytil každý chalan. No dnes bola len kosť a koža. Vlasy mala suché, spľasnuté, zanedbané a zničené. Jej modré očká boli zaliate krvou...
Pozrela som na ňu z neuveriteľnou ľútosťou. Tešilo ma, že nie som teraz s ňou. Bola som rada, že som nedopadla rovnako.
No pri odchode z nemocnice moje oči zaplavili slzy. Plakala som nad jej stratou. Plakala som lebo som vedela, že Kaity stratila samu seba...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jalu9 | 28. srpna 2007 v 11:05 | Reagovat

pekné ... zo života ... všetci, čo si nevážili čo mali dopadli (dopadnú) skôr či neskôr zle ...

2 Kamka | 20. srpna 2008 v 10:09 | Reagovat

Hm, smutne. Asi by sa nad tym kazdy mal zamysliet, ak ide po zlej ceste, co vsetko straca...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama