Živly (3. časť)

19. srpna 2007 v 0:48 | Jesya |  Živly I.
Alana sa prudko odtiahla a nedopriala si ani okamih jeho zbožňovania. Aj keď po ňom možno niekde v hĺbke srdca túžila. Blaze si smutne vzdychol. Mal čakať, že to takto bude. A že sa nič nezmení. Aspoň kým,... Ešte stále existovala šanca. Vedel, že keď Airen vlastne Alana, či ako sa to teraz volala, prejde cez oblúk, keď sa znova stane tým, čím skutočne bola.... Mal ešte šancu.


"Povedz, čo si chcel a potom mi daj pokoj." Zavrčala Alana už zjavne unavená jeho prítomnosťou.
Blaze sa mierne rozpačito zavrtel, ale takmer okamžite sa zasa ovládol. V podstate bol veľmi šikovný klamár a Airen dokázal vždy oklamať bez problémov. Najmä, keď vedel, že je to len pre jej dobro. Ale toto už nebola Airen. Bola to celkom iná žena.
"Za oblúkom dochádza k nepokojom." "To vždy..." prerušila ho nie veľmi nadšene. "A zdá sa, že zemný sa rozhodli zabrať celé územie," "...to chceli odjakživa..." "...ale neznepokojovalo by ma to, keby ich neviedla naša spoločná známa."
Alana zmeravela a na jej tvári sa konečne objavila živá reakcia.
"Takže Kiriare sa nevzdala." Povedala znechutene a jej ústa sa skrivili odporom. Toto gesto bolo pre Blazea tak známe, že jej skoro odpovedal upokojujúcim pohladkaním. No napokon sa zdržal.
"Nie, nevzdala sa a potom, čo sme ju z krajiny vyhnali, našla posledný vchod."
To samozrejme bude viesť k zničeniu Oblúka, hneď potom, čo ju vyštveme. A stvorenie nového potrvá najmenej tridsať rokov, dopovedal sám pre seba v hlave. Ale to ona zatiaľ vedieť nemusela.
"Toto ma ale nemusí zaujímať. Povedz mi teda konečne : PREČO SI PRIŠIEL PRÁVE ZA MNOU!"
Blaze prikývol. Vedel, že skôr, či neskôr stratí trpezlivosť, natoľko ju ešte poznal. Dúfal však, že v tom čase už bude Airen natoľko zahltená spomienkami a jeho prítomnosťou, že sa pokúsi aspoň premýšľať nad tým, čo povie. Zatiaľ však sledoval len netrpezlivú a nahnevanú ženu, ktorá mala navyše strach, že jej ukradne jej bezpečie a pokoj. A on sa tomu ani veľmi nečudoval. Veď presne to jej chcel urobiť.
"Potrebujem, aby si sa so mnou vrátila za Oblúk. Nie, neprotestuj! Počkaj, kým dohovorím.... Nemusí to byť nadlho. Viem, že sa nám dvom, SPOLU, opäť podarí tú potvoru vyštvať. Viem, že to zvládneme, lebo aj keď si sa zmenila a ja tiež, sme stále rovnako silný, keď sme spolu. A ty to vieš tiež."
Alana si zahryzla do pery. Bože áno! Nemohla poprieť, že keď boli jednou bytosťou, boli najmocnejšia sila krajiny za Oblúkom. Ale ona bola Tu v tejto krajine taká šťastná. Netrápilo ju, čo sa deje s jej druhmi kdesi ďaleko. Tak kde už nepatrila, lebo sa toho vzdala. Bola pravda, ž existovali chvíľky, keď jej chýbala jej moc, no boli to len veľmi krátke okamihy. A muž, ktorého tu milovala.... Musela by ho opustiť a nechať ho tu samého.... Nemôže! Nezvládne to! Prečo by musela?! Veď nemusí! Už dávno nepatrí k NIM! Nemusí! Neurobí to!
"Pôjdem s tebou. ale vrátim sa hneď, ako sa to skončí." prevravela nakoniec a najradšej by sa udrela, hneď ako tie slová vypustila z pusy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jalu9 | 28. srpna 2007 v 10:53 | Reagovat

no, si ma potešila množstvom pokračovaní :) začína sa to pekne zamotávať ... idem rýchlo čítať ďalej ....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama