Navždy spolu

14. října 2007 v 8:44 |  Okamihy
Sann a Ryan vychádzali z budovy. Práve sa skončil ich maturitný ples. Sann prešla cez cestu smerom k parkovisku a Ryan sa ešte vrátil pre mobil. Sann otvorila dvere na tmavom kabriolete a mimovoľne si uvedomila, že nebezpečne zaparkovali. Otočila sa za Ryanom, ktorý práve prechádzal cez cestu a v tej chvíli sa priamo naňho zo zákruty vyrútilo auto.

Sann sa k nemu okamžite rozbehla, hnaná neznámym impulzom a celou silou ho odstrčila na chodník, no sama už zrážke uniknúť nestihla. Auto sa nesnažilo zastaviť, ani len pribrzdiť. Sann preletela cez kapotu, ponad strechu a tvrdo dopadla na cestu. Auto ani vtedy nezastavilo a zmizlo v tme."Saaaaaaaaaaaaaaann!" Ryan sa nedokázal pohnúť, pri páde si škaredo zranil nohu. Odrazu zbadal prudké svetlo. Sannina duša vychádzala z jej bezvládneho tela. Obzrela sa na Ryana a usmiala sa naňho. Na chrbte sa jej objavili nádherné veľké krídlaSann mu často rozprávala o anjeloch. Verila, že sa jedným z nich môže stať aj ona. Ryan takým veciam neveril. No dnes tomu uveriť musel. Sann sa pomalým krúživým pohybom vznášala k oblohe. Keď zmizla, Ryan upadol do bezvedomia.Prebral sa až v nemocnici. Nemusel sa pýtať na Sann, veď presne vedel, čo sa stalo. No netušil, čo bude teraz. Sann miloval celým srdcom a nikdy ho nenapadlo, že by ju mohol stratiť. Trápil ho pocit viny, že on žije, ale ona nie...Námestie, ktoré bolo vždy prázdne sa odrazu naplnilo ľuďmi. Každý hovoril o chlapcovi na streche....Ryan sedel vysoko nad nimi. Bolo mu všetko jedno. Jeho život stratil zmysel, keď Sann umrela. A on bol dnes pripravený skočiť. Postavil sa na okraj rímsy. Jediné, na čo sústredil svoju myseľ bolo, že skočí........."Ryan!" volal ho známy hlas. Vrchol budovy zahalila hmla. "Poď so mnou Ryan!" Stála tam Sann. Ruku naťahovala smerom k Ryanovi. Preč od námestia."Sann? Ja som... nemalo sa to stať....ja..." "Ryan, poď!" Ryan zostúpil z rímsy. V jeho pohľade sa snúbil žiaľ a vina. Aj keď cez hmlu veľa nevidel, odvrátil pohľad od Sann a ticho hľadel na stred námestia. Na miesto, kde ležalo jeho bezduché telo.Sann privrela oči. Veľmi ju bolelo, čo vidí. Podišla k nemu a pevne ho objala. Hmla sa začala rozplývať a oni spolu vzlietli ku hviezdam.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 →NoBody´s ← | Web | 14. října 2007 v 22:26 | Reagovat

drsnej blog chjo já bych těl tagy taghjhle umět desingy:(:(jako vy

2 santagti | 25. června 2008 v 12:16 | Reagovat

Uff. zmatok v dusi nie je nic dobre. strata boli, no takto sa neriesi.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama