Prepojenie svetov (2. časť)

18. října 2007 v 16:49 | Delilah |  Prepojenie svetov
Majster sa pohľadom presunul k ďalšej žene.

Hnedé vlasy jej padali na plecia zahalené v tmavomodrom plášti ťahajúcom sa po lýtka v kožených čižmičkách. Pod plášťom mala oblečenú bielu podšívanú košeľu a nohavice vpredu aj vzadu so širokým kusom látky, takže to vyzeralo akoby mala sukňu. Na zemi vedľa nej ležala dlhá drevená palica s ornamentom a krištáľom na špici. Prísnu, inteligentnú tvár so zelenými očami, úzkym nosom a zovretými perami mala pozorne otočenú k Majstrovi.
"Toto je čarodejnica Moira. Je jednou z najlepších." pochválil ju takmer otcovsky.
Vzápätí znovu zvážnel.
"A vedľa nej Artemis. Ako ste si iste všimli.... je to upír." Predstavil ďalšieho zo spoločnosti. Mladý upír sa uškrnul a odhalil tak zašpicatené zuby. Jeho opis nebude ťažký vzhľadom na to, že všetko oblečenie od košele po topánky bolo čierne. Dokonca i vlasy sa prispôsobili jeho obľúbenej farbe a on si ich ešte aj zopol čiernou stuhou. Jedine pokožka a oči boli takmer priesvitné.
"Tam sedí ďalší učenec čarov. Nie je tak, Mike?" predstavoval ďalej Majster. Mike rýchlo prikývol a pohľadom znovu preletel spoločnosť.
Jeho oblečenie nebolo zvlášť výnimočné. Aspoň pokiaľ mal plášť. Lenže pod ním mal vojenské kapsáčové nohavice a modrú značkovú košeľu. Priamo zo Zeme. I on mal ako správny čarodejník svoju palicu s ornamentom a magickým kameňom. Olivínom.
Pod kreslom mal schovaný veľký batoh. Až teraz si všimol, že je jediný, kto má batoh. Blbec.
"Ďalej vlkolak... Saikaku." Ukázal Majster na muža zhrbeného vedľa Mika.
Husté vlasy mu stáli okolo hlavy a hnedými očami jastril po ostatných. Mal oblečenú len vestu, nohavice a čižmy. Boli tak vidieť jeho chlpaté ruky a zarastená tvár. Potichu zavrčal.
"A posledným zo skupiny je lord Isteran. Asi vás to prekvapí, no je... démon."
V miestnosti zhustla atmosféra a démonove oči zablčali.
"Napriek tomu vás môžem ubezpečiť, že je na našej strane a bude veľmi užitočný, však?" Majster vnoril svoj zrak do démonových červených očí. Isteran neuhol pohľadom.
"Už som vám povedal, že kým nesplatím svoj dlh, budem vám pomáhať. A potom zostanem neutrálnym voči tejto nezmyselnej vojne." šepol drsným hlasom s nádychom tajomna. Ruky položené na kolenách zovrel v päste.
Jeho oblečenie tvorila zvláštna voľná tmavozelená kombinéza s dvoma otvormi na ramenách, ako od škrabancov. Jeho tvár vyzerala nevýrazná, akoby nechcela ukázať svoje skutočné rysy a rámovali ju husté tmavé vlasy, siahajúce skoro až po pás. Nechty na rukách sa podobali skôr na pazúry. Nohy mal bosé. Usmial sa diabolským úsmevom, pri ktorom Mikovi stuhla krv v žilách.
"A kedy uvidíme posledného člena našej pospolitosti? Povedali mi, že chcete vyslať jednu z kňažiek. Nebojíte sa, že vám ju zvediem? Ako sa iste pamätáte, mám k tomu sklon." zatiahol Isteran ironicky a svoje slová venoval prevažne Majstrovi, hoci vedel, že vzbudil i pozornosť ostatných.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama