Prepojenie svetov (4. časť)

24. října 2007 v 15:06 | Delilah |  Prepojenie svetov
Majster čakal, ktorý z nich prvý prehovorí a pravdupovediac ho dosť prekvapilo, že to bol práve vlkolak.

"Kadiaľ máme ísť?"
Nikto iný sa neozval, ale zároveň ani nikto neodišiel. Preto Majster usúdil, že prijali úlohu.
"Zavediem vás do chrámu, ale zaviažem vám oči, aby ste neoslepli. Môžete si dať pásky počas cesty dolu, ale nič by ste neuvideli a pravdepodobne by ste sa stratili." Jemne sa zasmial. "Viete je tam dosť ostré svetlo. Tam sa stretnete s kňažkou. Napokon vás vyvedieme pred chrám. Dám vám nejaké informácie a potom sa vyberiete k bránam."
Vtom Majster odnikiaľ vyčaril šesť šatiek.
Isteran sa posmešne uškrnul. "Ja nepotrebujem tú hlúposť na oči, nezabúdajte, že som démon. Svetlu sa prispôsobím,... Majster."
Majster takmer nepozorovane stisol pery. "Napriek tomu by som bol radšej, keby si ju použil Isteran. V chráme je priveľa vecí, ktoré by ťa mohli... lákať." Povedal a jednu zo šatiek mu podal.
Hoci ju Isteran držal okamih v ruke, neodporoval viac a zaviazal si oči. Ostatní nasledovali jeho príklad, hneď ako si pobrali svoje zbrane.
"Nasledujte moje kroky." Prikázal im Majster a vykročil cez dvere, ktoré tam dovtedy určite neboli. Ďalej už Mike nič nevidel. Cítil len niečo nedefinovateľne čisté a príjemné, akoby sa ocitol vo vzduchoprázdne. Majstrove kroky sa tam silno ozývali a pre ostatných nebol problém nasledovať ich zvuk.
Mike kráčal akosi povznesene, priam očarene. Nedokázal odolávať svojej ,už tisíckrát preklínanej zvedavosti a napokon si stiahol z očí šatku. Ostal oslepene stáť. Okolo nebolo nič. Úplne nič len dokonalá žiarivá prázdnota. Zmetene sa pokúsil nájsť niekoho zo skupiny, kto by mu pomohol. No dotackal sa len pár krokov a niečo mu podrazilo nohy. Zrazu pocítil na ramene jemný dotyk čejsi dlane a zalialo ho omamné teplo.
"Vitaj v svetle cudzinec." Šepkal ženský hlas tesne pri jeho uchu. Jemná ruka mu zľahka pomohla na nohy.
"A nikdy nezabudni, že niekde stále existuje. Aj v najtemnejšej temnote ťa bude sprevádzať." Dodal hlas. Potom mu okolo očí anonymné ruky opäť uviazali šatku a on okamžite začul pevné kroky Majstra, ktoré mal nasledovať. Trošku neisto, stále mierne oslepený spomienkou na svetlo sa pobral za krokmi. Nevedel ako dlho išli, dokonca si ani neuvedomoval či stúpali, zabočili, alebo klesali, vedel len, že keď mohol opäť otvoriť oči, svet bol celý tmavý.
Všade.
Všetko.
Rozoznával postavy svojich nových spoločníkov a Majstra, no všade naokolo boli tiene, hoci čoskoro malo svitať. Obloha bledla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama