Dračie prekliatie (Sin 7.časť 1/2)

28. listopadu 2007 v 11:28 | Delilah |  Dračie prekliatie
Sin precitol.

Pred dvoma dňami ho kontaktoval Zeeke a prikázal mu kúpiť si ruženín. Sin neochotne počúvol. Vďaka bohu! Teraz stál so svojimi piatimi druhmi pár kilometrov od Dračieho vrchu a čakali na Justa, posledného chýbajúceho draka. Ich tváre boli zachmúrené potom, čo im Zeeke a Sin oznámili tú deprimujúcu správu.
Jedine Daiiana sa usmievala. Cítila sa dobre v spoločnosti týchto ľudí, ktorí sa okolo nej zoskupili a občas sa jej dotkli, akoby sa ubezpečovali, že je tam s nimi.
Vždy, keď sa jej niektorý z nich dotkol Daiiana videla ako sa v ich tvárach črtajú dračie osobnosti. Boli krásni! Ale vyzerali veľmi ustaraní. Chcela by im pomôcť. Len nevedela ako.
"Možno bude stačiť, ak zložíme prísahu jej. Aj ona je súčasťou učiteľa. Nikto nepovedal, že musíme prisahať celej duši." Navrhol Dare. Všetci však vedeli, že jeho návrh je zbytočný. Bez učiteľa sa drakmi znova nestanú. A takúto šancu budú mať znova až o 1000 rokov najmenej.
Sin poznal len jediného človeka, ktorý im mohol povedať, aké sú ich hranice.
"Dievčatko, Daiiana... Spomínaš si na mňa?" sklonil sa k nej a vzal ju za ramená. Jej fialové oči prudko stmavli. "Biely ruženín. Dvojičky. Ai, Sin. Spomínam si na teba, prekliaty."
Sin smutne zvesil hlavu. Neželal si, aby si ho učiteľ takto pamätal. Ako zradcu. Ale bola to jeho vina a teraz bol čas všetko vrátiť.
"Áno, pani. Prijímam svoju chybu a chcem ju napraviť. Prosím, pomôž mi v tom." Na okamih sa odmlčal, aby jej mohol vtisnúť bozk na čelo. "Tvoja duša sa rozdelila a my ťa potrebujeme kompletnú. Vieš, kde je tvoja druhá časť? Kde je tvoje dvojča? Kde je Draken Rain?"
Daiianin pohľad sa stočil niekam za Sinovu tvár.
"Draken...Vybrali sme si meno, ktoré vás malo priviesť k nám. Ale rozdelili nás a my sme zabudli. Draken príde, verím mu. Príde včas. Ale ostatné.... musíte urobiť vy."
Potom sa jej oči upreli opäť do Sinových belasých zreničiek a usmiali sa.
___________
Okolo zrúcaného oltáru uprostred rozbúraných skál stálo šesť ľudí.
Červený jaspis, najvyšší z prítomných, stál vzpriamene a jeho hrdý profil naznačoval, že býval vždy vodcom. Mal tmavo červené vlasy a hrdzavohnedé oči.
Aragonit, zlatovlasý princ s očami farby brandy sa nakláňal k svojej družke Jadeit. Ladnej dievčine so zelenými očami a hnedými vlasmi.
Dvojičky ruženínu sa mierne dotýkali plecami, šťastní zo znovuzvítania. Obaja boli najkrajší, nielen vo svojich ľudských podobách, ale aj dračích. Mali dlhé striebroplavé vlasy, alabastrovú pokožku, svetlunko ružové oči a bledé ružové pery.
Onakit - zelenooký a hnedovlasý chlapec s okuliarmi vyzeral najpokojnejšie zo všetkých, skoro sa usmieval.
Vždy bol ten najmúdrejší a najrozvážnejší.
Siedmy drak stále nedorazil. Jeho miesto bolo prázdne. Na oltári sedelo čiernovlasé dievčatko a so smiechom si pospevovalo neznámu pesničku.
Ich čas sa míňal.
Necelá polhodina....
"Na-na-na, na-na-n....." pieseň ustala. Do spoločenstva vstúpil siedmy drak a za ruku viedol svojho malého brata.
"Just!" zvolal Zeeke spokojne. Potom stočil pohľad na Justovho brata a usmial sa.
Takže tentoraz im osud konečne žičil.
"Draken!" vykríkla Daiiana nadšene a vrhla sa k nemu. Chlapec sa jej však vyhol a ukryl sa za brata. Dievčatko ostalo šokovane stáť.
"Draken? Ty si.... nespomínaš? Len,...dovoľ mi ťa chytiť a vrátiť ti pamäť. Uvidíš, že budeš rád."
Chlapec zareagoval odmietavo. Zamračil sa a odtiahol sa ešte o kúsok.
"Nechcem to! Nechoď ku mne! Ja som spokojný! Som šťastný, daj mi pokoj! NECHCEM TO!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama