Čakala som dlho na túto chvíľu...

27. července 2008 v 22:46 | Sinarill |  Sinarillino tajomstvo
Čakala som dlho na túto chvíľu, no keď prišla zdalo sa mi akoby to bolo niečo úplne obyčajné. Žiadne vznášanie sa v obláčikoch. Žeby to bolo v tom, že som ho nemilovala?

Asi.
Láska robí svoje. Pozerala som na niekoho, kto sa mi páči, má krásne oči, vlasy, ruky, celý je na zjedenie. No nepoznala som ho v skutočnom živote. Všetko bolo vysnívané a o to väčšie bolo moje sklamanie. Aký je povrchný, sebecký. Nežnosť nebola jeho silnou stránkou. Cnelo sa mi za tým v mojich snoch. Cnelo sa mi byť s ním, sedieť vedľa neho, držať sa za ruky a opierať sa o jeho hruď. Nemohla som. Moje sklamanie bolo natoľko veľké, že som sa nedokázala vrátiť späť. Už som žila v realite. V realite, kde ťa všetci posudzujú ako vyzeráš a čo nosíš. Nie či si vtipný alebo dobrosrdečný. Nie. Svet sa proti mne spikol. Všetci, len preto, že nepatrím svojim výzorom do ich spoločnosti. Mrzí ma to. Chcela by som s tým niečo robiť, no nie som taká silná akoby som chcela a som sama. To mi je najviac ľúto, že som nedokázala nájsť nezaujatých ľudí. Nevládzem už ďalej. Nič a nikoho nemám. Už som stratila aj samu seba. Nič iné mi nezostáva.
Je pekne. Slnko svieti na modrej oblohe, vtáci lietajú po párikoch. Nie je nezmysel, že silnejší prežije. A ja, bohužiaľ, silnejšia nie som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 awex13 | 28. července 2008 v 20:47 | Reagovat

keby som mala depku,tak by som mohla napisat ze ma to vystihuje....tiez som smutna,sama,opustena...ale nemam a vlastne ani nie som smutna a na moj vkus prilis depresivne...

2 aveline231 | 3. října 2008 v 20:04 | Reagovat

no fajn ale nieco tomu chyba.... mozno trosku je to depresivne.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama