Stratená

27. července 2008 v 12:48 | Lea |  Okamihy
Carley sa unavene zosunula na stoličke.
"Je to stále namáhavejšie," šepla do prázdna.

Pohľadom prešla po posledných slovách svojho príbehu.
"Máš ty šťastie, Danny," prihovorila sa hlavnej postave. Pri dverách zaznelo mňaukanie. Carley sa zahľadela na Julli. Čierna micka sa obtierala o stenu, až sa rozjašene rozbehla k svojej pani.
""Čo moja?" vzala mačičku, položila si ju do lona a jemne hladila. Tiché pradenie prerušilo zvonenie telefónu.
"Áno?" unavene zamrmlala.
"Carley, ahoj!" ozvalo sa.
""Mei?" Carley vystrúhala grimasu.
"Čo tak mrzuto? Počuj, tak ma napadlo, že sme sa dlho nevideli, tak čo keby sme niekam zašli?" Carley sa pozrela na Julli. Spokojne mávala chvostíkom a jemne sa mrvila. "No, ja..." Carley sa snažila vyhovoriť, ale zbytočne.
"Neberiem žiadne nie! Celé dni si doma a píšeš tie....oné...tvoje....to je jedno. Ide o to, že si celé dni doma a potrebuješ ísť von...Tak som sa rozhodla, že dnes sa ideme baviť a potom si u mňa dáme vankúšovú vojnu. Čakám ťa o hodinu. Páááááááá..." skôr, ako stihla Carley zaprotestovať slúchadlo stíchlo.
"Tak čo Julli, dnes tu ostaneš sama?" protestné mraučanie zaznelo izbou. Carley sa usmiala a odišla do kuchyne... Celý večer s Mei behali po obchodoch, baroch a užívali si. Carley prospelo, že vypadla z domu, ale napriek všetkej zábave sa stále vracala domov. Myslela na svoj príbeh. Chcela sa vrátiť do Dannyho života. Prežívať jeho pocity a sny.... Po sľúbenej vankúšovej bitke Mei tvrdo zaspala. Carley sa zahľadela na priateľku. Jej život bol plný elánu a lásky. Carley si dávno zvykla na samotu. Nevadilo jej to, vžívala sa do svojich postáv a v snoch žila ich životy. Bola spokojná zo životom bez lásky a priateľstva. Bola spokojná, kým neprišiel on..
Tej noci, sa všetko zmenilo. Tej noci sa rozhodla napísať posledné riadky. Slová, ktoré mali znieť z Dannyho úst...
Kniha mala veľký úspech. No každého, kto si ju kúpil neminulo veľké a nepríjemné prekvapenie. Posledné riadky knihy sa nedali prečítať. Nik z čitateľov sa nedozvedel, ako to všetko dopadlo. Až na jedného...
Josh zdesene hľadel na knihu. Je niečo také vôbec možné? Strhol z vešiaka tmavý kabát a vybehol von. Ak je pravda čo prečítal, nesmie prísť neskoro...
Carley sedela na streche a z papiera skladala lietadielka. Pomaly ich hádzala na svet, až padol posledný. Poobzerala sa okolo seba. Navôkol nikoho...
Josh zadýchane utekal po schodoch. Už nevládal, ale nezastavoval sa. Nemohol. Prudko otvoril dvere vedúce na strechu...
Carley stála na okraji. Bola pripravená skočiť, keď sa odrazu otvorili dvere a objavil sa on...
Josh okamžite bežal k dievčine. Natiahol k nej ruku...
Carley sa pousmiala. Prišiel. Prišiel, aby jej pomohol. Vložila ruku do jeho dlane. Verila mu...
Josh ju jemne potiahol k sebe, no v tom sa im ruky uvoľnili a ona padala...
Carley sa zdalo, že padá roky. Nekonečný čas, keď hľadela do jeho utrápených očí...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 aveline231 | 3. října 2008 v 20:25 | Reagovat

ten zaver ma dostal mohlo to skoncit ze za nou tiez skocil ze ju nechcel samu odist. -nech to nie je az tak moc drsne alebo ze Josh ju v poslednej sekunde ''znova chytil'' ale inak pekne napisane a ta hudba a aj obrazok tomu..gut.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama