Stretnutie

28. listopadu 2008 v 19:59 | Cyn |  Freyia a Cyn
Od matkinej smrti som chodievala do malej chatky schovanej v horských lesoch. Ako malú ma tam často brávala. Bolo to naše tajné miesto, miesto o ktorom nik nevedel. Nazývali sme to tam YUME, čo v japončine znamená sen. Ak som bola utrápená, šla som tam a ona ma vždy prišla utešiť. No, pri mojom majvečšiom trápení tam nebola. 20. december bol deň mojich posledných slz.


Od toho dňa som nedokázala vyroniť slzu. Dnes na tomto mieste trénujem lukostreľbu. Ukľudnuje ma to a v podstate je to jediná zbraň, ktorú ako žena môžem zákonne použiť. Viem, že smrť mojej matky zapríčinil on a nikdy mu to neodpustím...


Bol typický zimný deň. Mráz mi maľoval na okná a ja som sa nechala pohltiť pohľadom na ranný sneh. Ránko však nezačalo tak pekne ako som si myslela. Ešte som s polovice spala, keď som vošla do kuchyne a vzala si z prichystaného jedla. So šálkami teplého čaju som vyšla von. Michael (môj nevlastný otec) doslova zápasil so zmrznutým drevom. Nedalo sa nad tým nepousmiať. Podišla som k nemu a podala mu do studených rúk jednu zo šálok. "Ďakujem, Cyn si poklad. S tým dreviskom sa mordujem už niekoľko dobrých minút a takýto čajík mi veru dobre padne." paletám sa, že pri tejto vete celý čas drkotal zubami. Na rozdiel odo mňa, on zimu nemal v láske. Zakaždým prechladol a vadilo mu, keď som ja prevzala jeho povinnosti. Keď som bola malá, často mi vravieval, že nie je normálne, aby sa dieťa narodené za letného dňa tak veľmi tešilo na zimu. "Tak a hotovo!" vzdychol si unavene po vyhratom zápase. "Cyn, máme hosťa." zamrmlal zlostne. Vtedy som si všimla ako k nášmu domu kráča kráľov tajomník Cullen. Ani ja ani otec sme ho nenávideli. Michael hlavne z dôvodu Cullenovho neodbytného záujmu o mňa. A ja som si bola istá, že práve on je ten koho som videla v plameňoch, ktoré mi vzali matku. Položila som šálku a poháňaná zlobou som mu šla naproti. "Cyn počkaj!" neposlúchla som. Vždy, keď prišiel bolo to o tom istom. Pokľakol predo mnou a prosil o ruku. Ja som mu vždy, akoby omylom dupla na ruku a on šiel prosiť u Michaela. Zakaždým tá istá odpoveď. "Rozhodne, nie!" a tak sa Cullen pobral domov s nádejou, že snáď si to do týždňa rozmyslím. Od toho dňa chodí každý druhý týždeň. A stále dookola...


"Vi ste to snáď ešte nepochopil? Ja nemám záujem o ľudí ako ste vi! Opovrhujem vami a čo i len pohľad na vás mi spôsobuje nevôľu!" zhúkla som na neho ani sa nestihol ukloniť. Priam šibalský sa zaškeril a namieril si to za Michaelom. Akoby nič z mojich slov nepočul. Mám ho snáď nakopnúť, aby to pochopil?


Keď Cullen odišiel Michael sa pobral do mesta na trh pre zásoby. Mala som niekoľko hodín len pre seba...


Vošla som do stajne. Lust (biela kobyla) a Run (čierny žrebec) ma privítali hlasným zaerdžaním. Nerada som sa rozhodovala, ktorého z nich si vezmem zo sebou a tak som si vždy jedného osedlala a druhý šiel voľne. Cestou späť som ich vymenila. Dnes som prvého zapriahla Runa a Lust som nechala voľnú. Bolo len jedno miesto kam som mohla chodiť s obomi. Yume...


Run sa za jazdy očividne dobre zabával. Pokiaľ nejdeme na neznáme miesto, úplne svojím priateľom verím a tak sa často stáva, že si sami vyberajú cestu ktorou sa im práve pozdáva ísť. No a Run sa dnes vybral cez množstvo padnutých kmeňov, ktoré s nesmiernou radosťou zdolával ako najrôznejšie prekážky...


V chatke sa na mňa usmieval matkin portrét. Schytila som luk, šípi a začala s cvičením. Za celé roky, ktoré som tu strávila tu ani živej duše nebolo a tak ma dosť šokovalo keď som s lesa začula "aaaajaaajajaaaajj" a ešte viac ma šokovalo dievča, ktoré ten zvuk vídalo...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama