Poézia

Mojej láske

28. července 2007 v 16:51 | Downi

Andrej mojou láskou je no kedy povie,
že ma miluje.
Lásku mu vyznať chcem,
ale stále nemôžem.

Krásne oči svetlom jasne má,
milujem ho to sa povedať má.
Slovom krásnym je MILOVAŤ ŤA
kedy už konečne budeš MILOVAŤ MA.

Vedľa teba chcem stáť a pri tebe byť,
kedy už konečne pochopíš, že ja naozaj
Ťa rada mám a s tebou chcem byť.

S tebou tešiť chcem sa,
tak mi to dovoľ a nehanbi sa.

Raz si čítať toto budeš,
ale nič mi na to nepovieš.
To si istá som,
lebo už čakám dlho za tebou.

Prvá chvíľa osudná mi bola ja milujem ťa a to bola chyba.
Ti na to iný názor máš,
tak mi to vyznaj a nebudeš sám.

Inšpirácia prírody

16. července 2007 v 13:00 | Downi
Tvoje ruky splývajú s konármi stromov.
Tvoje pery sa podobajú na žiaru nad horami.
Moje básnické ego si vytvorí teba ako aj iných aj seba.
Spoza veľkých plieni tvoje telo sa zdá malé a bezbranné,
Čakám na tvoje vzdychy malátne.
Prečo sa snažíš prevracať svet,
Keď to není v tvojich silách.
Sťa blesky hromu udierajú do mojich jemných vlasov.
Kvapky dažďa prúdom stekajú po mojom tele.
Hľa vodopád sa tvorí na ceste neúprostnéj a slabej.
Cigaretový dym stúpa ako kúdol prachu do veličiznej výšky.
Tvorí srdce, ktoré sa rozpadne fúknutím môjho dychu.
Čakám a sedím, že prídeš a objímeš ma okolo krku.
Ty prídeš a odfrkneš ma ako bútľavú vŕbu.
Zneužívaš moju lásku, ktorá splýva vo mne.
Tak prečo stojíš stále pri tom ku mne.
Čakám čo tvoje ústa vydajú za hlások.
Mlčky stojíš a hojdáš sa na vlásku a chceš lásku?
Tak si to strč za pásku.
 
 

Reklama